Na Slovensku začal platiť zákon, ktorý núti ľudí spievať hymnu, vešať vlajky, biť sa do pŕs a prisahať vernosť vlasti. Aký to asi má zmysel? Exodus múdrych a schopných V mojom rodnom meste v priebehu 5 rokov stúpol priemerný vek obyvateľstva o 20 rokov. Prečo? Pretože všetci mladí ľudia zdrhli. Nemajú pracovné príležitosti, rodná vlasť im neumožňuje žiť taký život aký by chceli, tak proste zdrhli. Niektorí do Bratislavy, väčšina však do zahraničia, na západ. Kto ostal? Starí ľudia, ktorí už nevládzu ani nechcú začínať nový život niekde inde. Neschopní a hlúpi ľudia, ktorí by sa na západe neuchytili ani na pozíciách nevyžadujúcich kvalifikáciu (napr. au-pairky). (Pozn.: Tomáš, teba medzi nich nepočítam. Ty predsa robíš kvalifikovanú prácu pre nemcov. Z môjho pohľadu si prakticky emigrovaný.) Zaujímalo by ma, či niekto ostal kvôli národnej hrdosti. Pretože miluje svoju vlasť. Myslíte že by sa niekto taký našiel? A myslíte, že vlastenecký zákon, ktorý bude ľuďom prikazovať byť hrdí, na tom niečo zmení? Čo Slovensko skutočne potrebuje? Poviem vám, čo by situáciu zmenilo. Keby sa niekto kto strávil v zahraničí pár rokov vrátil a povedal: „Bol som na západe, žil som tam, pracoval som tam, ale som rád že som sa vrátil domov, pretože je tu najlepšie. Mám tu dobrú prácu, žijem v príjemnom prostredí medzi slušnými a priateľskými ľuďmi. Som hrdý na to že som slovák.“ K tomu Slovensko nepotrebuje vlajky. Ani povinné spievanie hymny. Dokonca ani vynútené prísahy vernosti

v dopravnom podniku s prestávkami pracujem od roku 1981, začínal som ako vodič trolejbusu a v 80-semdesiatich rokoch sme mohli popri hlavného zamestnania robiť aj revízorov. Za tie roky sa nič nezmenilo ale naopak čierních pasažierov je čím ďalej viac! Ako vodič to vidím a nemôžem proti tomu nič! Dolné hony sú príkladom, keď vidím cestujúcich idúc jednu dve zástavky a ani jeden si necvikne lístok- však idem len jednu! Dnes keby som znovu robil revízora tak tam zarobím. Ale treba uznať aj časť cestujúcich čo si naozaj nestihnú označiť lístok, lebo limity na čas v zástavke sú minimálne a vodič sa snaží dodržať jazdný poriadok a keď je v mínuse čo vo špičke je pravidlo, tak cestujúci čo nastúpi, nemá šancu sa aj držať,čo je jeho povinnosť a ešte si aj cviknúť.Ale teraz som tomu dal, tomu slovenčinovi. Omlúvam sa za pravopis a držím palce nespravodlivo pokutovaním. Laco autor: ladislav.maco

V seriáli Priatelia (Friends) bola epizóda v ktorej Phoebe mala spievať pesničky malým deťom. A keďže Phoebe bola veľmi svojská postavička, rozhodla sa, že bude deťom spievať pravdu: Krava na lúke Krava na lúke robí múúú, krava na lúke robí múúú, potom ju farmár tresne po hlave a rozmelie a tak nejak vzniká hamburger. A teraz sliepky! Okrem toho tam ešte mala pesničku o tom, že stará mama nespí ale zomrela a že rodičia jedného dňa zomrú tiež. Deti z toho boli šokované a Phoebe dostala padáka. Lenže šokované deti „Tetu čo spieva pravdu“ vyhľadali a prosili ju, aby im ešte zaspievala. Pretože jej pesničky síce boli šokujúce a nepríjemné, ale pravdivé. Kniha Terezy Boehmovej Matka z cukru a oceli je jedna veľká Phoebina pesnička o rodičovstve. Vo vtipných fejetónoch plných sarkazmu popisuje strasti a radosti svojho materstva. Pozerá sa na to pragmatickým pohľadom moderného rodiča ktorý postupne naráža na tvrdú realitu. Môj syn mi dáva najavo, ako veľmi ma má rád. Dozviete sa, prečo je vhodné mať k dispozícii minimálne troch prarodičov. Že je úplne normálne ak občas chcete svoje dieťa vyhodiť z okna. Že odborníčky ktoré doporučujú riešiť detskú koliku masírovaním bruška sa potrebujú zobudiť. Že utieranie pokakaného zadku rozhodne nie je také veselé a krásne ako by sa mohlo zdať po zhliadnutí reklám na plienky. Lenže za všetkou tou uštipačnosťou, únavou a zúfalstvom je vidieť, že autorka má aj napriek všetkému svoju dcéru rada a nedala by ju za nič na svet

Kupovali ste si už niekedy 20 deka pochúťkového šalátu? Že nie? Tak si ho rýchlo bežte kúpiť. Ja počkám. Tak čo? Máte? Ok. Teraz už viete, o čom budem hovoriť. Boli ste svedkami lahôdkového paradoxu. Opýtate si 20 dkg šalátu. Teta lahôdkarka vezme kelímok a lyžicu, naberie kus šalátu a položí to na váhu. A teraz sú dve možnosti: 22,5 dkg Teta lahôdkarka sa na vás pozrie a opýta sa: „Môže ostať?“ Obvykle kývnete hlavou že áno. Dobre totiž viete, že keby ste zavrteli hlavou že nie, pozerala by sa na vás teta lahôdkarka veľmi škaredo. 18,5 dkg Teta lahôdkarka ani nezdvihne hlavu. Na nič sa neopýta. Rovno pridá do kelímku ešte pol lyžice. V tom okamihu mám vždy strašnú chuť povedať: „Môže ostať!“ Ale nemám odvahu, pretože viem že by nasledoval véééľmi škaredý pohľad. Tri hrášky! Nedávno som sa predsa len skúsil ozvať. „To je priveľa,“ povedal som tete lahôdkarke. „Skúste trochu ubrať.“ Hrdo som vzdoroval škaredému pohľadu. „Veď sú to len tri hrášky,“ skúsila to teta lahôdkarka. „Áno, sú,“ súhlasil som a zdvihol obočie. Vyhral som. Teta lahôdkarka vyškrabla z kelímku tri hrášky a navážila mi 20,5 dkg pochúťkového šalátu. Takto sa píšu dejiny, priatelia. 10% To, čo teta lahôdkarka označila ako tri hrášky je v skutočnosti asi tak 10% toho čo som si objednal. Som zvedavý, ako by teta lahôdkarka reagovala, keby na výplatnej páske objavila o 10% menšiu sumu. Určite by nepovedala: „Veď sú to len tri bankovky!“ PS: Len pre zaujímavosť, reč je o bistre Mlsný jazýč

Pravdepodobe vacsina z vas bude suhlasit, ze vyuzit procesorovy vykon dnesnych pocitacov je uz tazke, ak clovek prave nekoduje video alebo neluska passwordy ci pki kluce. ako vynikajuci upgrade, ktory vyrazne urychli pracu, sa zda byt vymena klasickeho disku za SSD. lenze… nie je ssd ako ssd, ako ostatne napoveda prilozeny obrazok. pred casom som sa buchol po vacku a kupil som si do mojho macbook air PhotoFast 64GB SSD disk. Spociatku sa zdalo ze som si pomohol, ale coskoro som zistil, ze upgrade bol vlastne downgrade a ze rychlejsie nabiehanie aplikacii mam za cenu praktickeho zamrzania notebooku pri akejkolvek zapisovacej operacii a pouzivanie virtualizacnych systemov typu parallels ci vmware je hola nemoznost (otvoril som case v parallels a akurat sme spolocne museli konstatovat ze sa to neda pouzivat) tak som teda ssd disk vymontoval a vratil nazad klasicky. Lenze klasicky disk v macbook air rev. A je cista tragedia. takze som sa po druhy raz rozhodol to risknut a kupil som si tento raz 128GB disk od RunCore. vazeni… to sa ani neda porovnavat snad… tak som na to pustil xbench… podla vsetkeho je runcore asi tak 8× rychlejsi ako photofast… a s parallelsom uz nemam vobec ziadne problemy. uvidime ako sa bude disk spravat ked sa zacne viac zaplnat (cim je flash disk plnsi a dhsie sa pouziva, tym viac casu potrebuje na zapis, lebo musi premazavat stare bloky prv nez do nich moze nanovo zapisat), zatial som vsak vyslovene nadseny. ale ved posudte sami po kliknuti n

snívalo sa mi už viac krát že som bola tehotná čoto znamená viete mi nato odpovedat? autor: anka310

Naša videopožičovňa mala akciu: Ak si na sviatky vezmeme 4 DVD, dostaneme k nim 1 DVD zadarmo. No neberte to! Videl som teda 5 filmov, od úplne zlých po fakt dobré. Toto je moja subjektívna hitparáda. ★☆☆☆☆ Spirit Čo sa stane, keď natočíte film rovnakou technológiou ako Sin City, ale použijete nekvalitnú predlohu? Dostanete film, ktorý vyzerá ako Sin City, ale je zábavný asi ako kolonoskopia. Hlavný hrdina je natoľko nevýrazný že ani neviem kto ho hral. Eve Mendes ako jeho osudovej žene niekto zabudol vysvetliť, že je rozdiel medzi špúlením poprsia a hraním. Samuel Jackson ako hlavný záporák sa pitvorí (nič urážlivejšie ani vtipnejšie ma k jeho nevýraznému výkonu nenapadlo). Scarlett Johansson ako asistentka záporáka sa zjavne s niekým stavila o vysokú sumu peňazí že dokáže natočiť celý film bez toho, aby pohla jediným mimickým svalom. A s prehľadom vyhrala. Tento film mi proste nesadol. Vôbec. Vrelo vám odporúčam sa tomuto filmu vyhnúť. Dokonca aj v prípade že máte chuť na niečo ľahšie a veľmi sa vám páčil Sin City. Toto je jeho veľmi nedôstojný klon. ★★☆☆☆ X-Men Origins: Wolverine Dve hviezdičky dávam výhradne preto, že som bol vopred pripravený na to aké zlé to bude. Pri jeho sledovaní som sa už ani nerozčuľoval. Dej ma síce nebavil, ale zabával som sa sledovaním spústy logických kotrmelcov a čírych nezmyslov. A že ich tam bolo! Keby som mal trinásť rokov, asi by ma to ohúrilo. Príbeh dvoch nezraniteľných bratov so zvieracou silou a vysúvacími drápmi b

Rozhovor s Panom Sefkucharom Pavlom Pospisilom pre ludi, ktori nesleduju slovensky web alebo im z inych dovodov unikol. autor: hudis

Môj kabát je magický. Som neviditeľný, plížim sa v ňom nepozorovane svetom, pozorujem pritom ľudské osudy a sajem z nich nepozorovane esenciu života. Vždy iba trošku. Občas si to niekto všimne a chce vrátiť drobné. Nedbám. V tom jej pohľade bolo všetko. Predávala na tržíku na pankráci, ja som plával nablýskaným svetom Arkád a ocitol som sa zrazu Tam. Moderátor do megafónu ohlasoval ďalšiu rundu trápnych vtipov, hlučná, prapodivne znejúca kakofónia vianočných motívov zabíjala akékoľvek čaro chvíle. Vstúpil som do magického kruhu čínskych žiaroviek, pivných pohárov s nápisom Praha a Švejk, vône svařáku a všimol som si jej pohľad. Chvíľu som myslel, že mi chce predať cukrovinku, ale nie. V očiach mala radosť, že si ju niekto v tom hluku vôbec všimol, smútok, že sa ocitla na tomto mieste, v túto neutešenú vianočnú chvíľu. Obdaril som ju chápavým – ďakujem – pohľadom a stratil som sa v dave… Stretol som tučnú dcéru s manku – „Nemáš cigaretu?!“ – nemám a nefajčím s úsmevom – „Kokocký nefajčáry…“ – zahundrala Marfuša. Všade vôkol bol zamatový závoj vône môjho mesta – „Teta, veď ja počujem, jak vám tam chrchle v pľúcach a vaša dcérenka je tlstá a má starú kožu“ – odpoveďou mi boli dva milo prekvapené mesiačiky. Svet sa pre nich na chvíľu zastavil. Neviem čo uvideli, ja som tam už nebol. Zahalený v neviditeľnom kabáte som sa stratil v zamatovej vôni môjho mesta… A nakoniec som stretol malé chlapča – „Ujo ujo ujo ujoooo!! Pjispejte mi na nejakú cukjovinku, ujo ujo ujoo“ – Nie,

Je to tu zas. Firemné Vianoce. Každý rok rovnaké. Prečo si zamestnávatelia myslia, že ma poteší hromádka reklamných predmetov s firemným logom? Alebo ešte lepšie: oblečenie s firemným logom? Bežte s tým už prosím do prdele! Možno je to mojou averziou k marketingu, ale čokoľvek s akýmkoľvek firemným logom pre mňa nemá hodnotu. Ak mi dáte tričko s logom vašej firmy, rozhodne to neberiem ako darček. Presne naopak. Keď si niečo také oblečiem, dávam ja darček vám – zadarmo vám poskytujem reklamnú plochu na svojom tele. Vážení zamestnávatelia, mám pre vás tri úžasné nápady na darčeky pre vašich zamestnancov. Darčeky, ktoré nesajú. 1. Nič Fakt, nerobím si srandu. Nič mi nedávajte. Ja to nepotrebujem ani nevyžadujem. Vy si ušetríte starosti. 2. Čokoľvek… bez firemného loga Kľudne mi dajte to čo mi obvykle dávate. Ale nedávajte na to firemné logo. Ako som už písal v úvode: s firemným logom je to môj darček pre vás, bez firemného loga je to váš darček pre mňa. 3. Nechajte celé oddelenie nech si vyberie samo Prachy ktoré by ste vrazili do darčekov dajte oddeleniu ako celku a nechajte ho samo rozhodnúť čo s nimi urobí. Ak si spoločne nechajú vyšiť firemné logo na tričko, fajn. Ale pravdepodobne narazíte na lepšie nápady. Možno si kúpia spoločný stojan na bicykle alebo boxovací mech. Možno zainvestujú do stolného fotbálku alebo hernej konzoly. Žeby sa nám podarilo nenápadne spojiť firemné vianočné darčeky so zmysluplným teambuildingom? Marketingové ani HR oddelenie dar

Dnes som zazil dve prijemne veci. V prvom rade som sa zastavil v mojom oblubenom pivovare U Medvidku. Pan sladek Vesely ziskal 11.11 prestiznu cenu „sladek roku 2009“, a verte mi, asi nik si ju nezasluzi viac. Ked si uvedomite v akej konkurencii obstal (Budvar, Bernard a kopa inych) je to skutocne velky uspech ktory mu zo srdca prajem. A znovu musim prehlasit ako uz tolko razy predtym: 14.66 stupnovy special od Medvidku je najlepsi lezak aky som kedy pil. Druhe pozitivum dnesneho dna bolo zistenie, ze dobra vec sa da nahradit este lepsou: moj oblubeny obchod s korenim na Malej strane bol zruseny. Nahradil ho specializovany obchod s whisky. A mojej najoblubenejsej (Glengoyne) tam maju velmi slusny vyber. autor: hudis

autor: hudis

Neviem ako vy, ale ja mam v poslednom case komunikacne problemy. Zda sa mi ze mi ludia nerozumeju a ja nerozumiem im. Zvlast tu v Prahe. Seriozne. Skuste ist v Prahe do Zelovocu a na nieco sa opytat. Napriklad ci maju koriander a ak nie kedy ho dostanu. Alebo ci maju citronovu travu. Alebo galangal. Skusal som aj anglicky, nepochodil som :) Predvcerom mi napadlo vytlacit si fotky toho co chcem. Mam v penazenke obrazok citronovej travy a galangalu. Vcera som to odskusal a funguje to zazracne :) V Dejvicich v zelovoci: mate citronovou travu? ne, nechci citrony. ne, nechci limetky. Podivejte: mate TOHLE? Nasledoval vietnamsky usmev od ucha k uchu a bodry dialog medzi dvoma predavacmi a predavackou, ktory bol zakonceny jedinym slovom adresovanym mne: POCKEJ. O minutu vysmiata Vietnamka ktora utekala kamsi dozadu dobehla so sackom z ktoreho predavac vybral (sice mrazenu) citronovu travu a galangal. S vitazoslavnym vyrazom v tvari mi to hodil do sacku, nablokoval a s pozdravom „made in vietnam“ podal. Pokus som zopakoval este v troch zelovococh. Vsetci sa smiali, okamzite chapali co chcem, nikto to uz sice nemal ale v jednom zelovoci, v ktorom komunikacna bariera bola najmensia, som sa dopracoval k vysledku, ze sice „ja nevim jak to rekne cesky ale objednam. bude to ale mozna drahy. v patek“. Uz sa tesim ked budem behat s dalsimi obrazkami po dalsich obchodoch. autor: hudis

Za svoju snahu rozoslať kamarátom a známym pozvánky do Google Wave ma Google kruto potrestal. Nabudúce už svoju chybu nezopakujem, nič nerozošlem a voľné pozvánky zamlčím. Nasrať. Problém: Google pozvánky nerozosiela hneď Pozvánky obvykle fungujú tak, že ich niekto pošle a príjemca ich obratom dostane. Nie však v Google Wave. V ňom niekto pozvánku pošle, potom dva týždne vôbec nič a nakoniec možno príjemcovi niečo príde. Na jednej strane to chápem. Záujem je veľký. Kapacita je obmedzená. Google nezvláda vytvárať nové účty a rozosielať ich v reálnom čase. Keď sa nad tým zamyslím, je to jasné a logické. Lenže to má nepríjemné následky pre toho čo pozvánky rozosiela. Následky: Kde je moja pozvánka? Chcem svoju pozvánku a chcem ju hneď! Stačilo aby som sa na Twitteri zmienil, že mám 10 voľných pozvánok. Záujem bol enormný. Stačilo pár minút a všetky boli rozoslané. Lenže ľuďom nedorazili hneď. A keďže boli nadržaní, začali to riešiť. Maily typu: „Nejak mi ešte nedorazila pozvánka. Poslal si mi ju už? Poslal si ju na správnu adresu? Skús to skontrolovať. Skús to poslať znova.“ Keď som nereagoval okamžite a keď som každému individuálne nevysvetlil, že musia chvíľu počkať, vlna dotazov sa prelievala do iných kanálov. Zúfalé správy na Facebooku: „Neviem či si dostal môj mail. Tak ti radšej píšem aj na Facebook. Dúfam, že si to prečítaš. Kde je moja pozvánka do Wave? Poslal si mi ju už? …“ O bombardovaní na IM ani nehovorím. Tam ľudia očakávajú ešte svižnejšiu od

S kamarátmi sme konečne použili Google Wave v praxi. Organizovali sme si spoločnú objednávku kníh z Amazonu. Aké to bolo? Je Google Wave skutočne budúcnosť komunikácie? Na Google Wave boli (a možno ešte stále sú) všetci hrozne nadržaní. Vyzeralo to ako zázrak. Lenže kým si to človek nevyskúša v praxi, nemá šancu pochopiť aké to vlastne je. Prológ: Sám v temnote Keď mi prišla pozvánka, bol som nadšený. Chcel som to čo najskôr vyskúšať. Lenže hneď som narazil na prvý problém Google Wave – ak si sám, je to Wave na nič. Urobil som si vlnu „Moja prvá testovacia vlna“. Pridal som do nej pár robotov. A na pár dní som to zavrel. Pretože to bolo asi tak všetko čo som mohol sám urobiť. Onedlho dostali prístup nejakí známi, tak sme to začali trochu skúšať. Ale všetko to bolo len také „Hello world, jé konečne mám Wave!“ Príležitosť sa konečne naskytla, keď sme sa s kamarátmi dohodli že si spoločne objednáme nejaké knihy z Amazonu a všetci sme už mali účet na Google Wave. Nadšene sme sa do toho pustili. Kapitola 1: Užívateľské rozhranie Asi je to iba subjektívny dojem, ale užívateľské rozhranie Google Wave je príšerné. By developers, for developers. Neviem na čo vlastne môžem kliknúť. A už vôbec neviem čo presne sa stane, keď na to kliknem. Okrem toho tam niektoré veci treba robiť preťahovaním a to je problém sám o sebe. Žiadne indikátory, ktoré by ma upozornili čo môžem odkiaľ kam ťahať. Klávesové skratky sa dajú dohľadať, ale trvá to kým si na ne človek zvykne –

Je mi do placu z napodobenin veci ktore nas obklopuju. Ked sme sa nastahovali do naseho prazskeho bytu, riesil som osvetlenie. Nejake svietidla sme kupili hotove, nejake som vyrabal. Pouzival som to co sa da bezne kupit v bauhause. Objimky na ziarovky (plast, v lepsom pripade keramicke, plastove lampy a tak. Pred par tyzdnami sme u nas na zahrade rozoberali staru budu na naradie a elektroinstalaciu v nej. Bakelitove prichytky kablov, bakelitove svietidla, bakelitove vypinace. Jedno to svietidlo som si vzal domov. Nepovazujem sa za extremne sikovneho ale rozhodne nie som ziadne kopyto co nevie vziat skrutkovac do ruky. Ale pri elektroinstalacii veci ktore som kupil pred par dnami v bauhause mi bolo do placu. Nic nedrzalo, vsetko sa tesne nezlomilo, nikam nebol dobry pristup, kable sa zarezavali tak idiotsky ze som si pomaly ruky znicil. Ked som dnes rozobral to 50 rokov stare bakelitove svietidlo, bolo mi do placu. Vsetko krasne lahko pristupne, mosadzne skrutky pasovali a celkovo ten design je proste genialny. Cas sa na tom svietidle nijako nepodpisal (na rozdiel od tych plastakov ktore zacali zltnut uz na druhy tyzden). Ale najvacsi rozdiel oproti tym napodobeninam sucasym keramicka objimka. MA GLAZURU AKO TANIER. Tie sucasne su surove, neopracovane, vsetko z nich vypadava a drolia sa pod prstami. Toto svietidlo ma prezije urcite a ma toho za sebou az hruoza. Tie sucasne kokotiny nepreziju najblizsie malovanie a to nehovorim o tom ze sa skrutili uz pod vlastnou

Veľmi ma teší, že ma na Twitteri sleduje tak veľa ľudí. Žiaľ, nemôžem vás všetkých sledovať späť. Uspokojivý twitter klient, ktorý by odfiltroval balast, proste neexistuje. Musím si vyberať koho sledovať a koho nie. Podľa čoho si vyberám? Zaviedol som si veľmi jednoduché pravidlo: Pozriem sa na 5 najnovších tweetov danej osoby. Ak ma zaujme aspoň jeden z nich, sledujem. Čo ma zaujme? Zaujímajú ma tweety, ktoré obsahujú niečo zábavné, zaujímavé alebo užitočné. Ale hlavne osobné. Kľudne citujte iné zdroje, retweetujte. Ale pridajte k tomu nejakú vlastnú, originálnu myšlienku. Ak tvoje tweety obsahujú iba myšlienky cudzích ľudí, prečo by som mal sledovať práve teba a nie priamo ich? Lenže to je príliš obecná definícia. Poďme sa radšej pozrieť na 10 typov tweetov, ktoré ma zaručene odradia: 1. Retweety z RSS Problém: Narazil si na článok, ktorý chceš každému doporučiť. Klikneš na odkaz Zdieľaj na Twitteri. Čo mi na tom vadí: Prečo mi daný článok odporúčaš? Čo užitočné si sa v ňom dozvedel? Čo ťa na ňom zaujalo alebo pobavilo? Prečo by som si ho mal prečítať aj ja? Riešenie: Kľudne odmaž názov článku a nahraď ho niečím osobným. Napríklad: „Prečo ma Fczbkk nefollowuje? Vysvetlil to v tomto zápise. http://bit.ly/1OMDAq“ 2. Nadávanie na vstávanie alebo spánkovú depriváciu Problém: Je neskoro večer a si ospalý. Alebo je skoro ráno a si ospalý. Čo mi na tom vadí: Nič mi na tom nevadí. Len ma to absolútne nezaujíma. V skutočnosti si pravdepodobne jediný človek n

Samozrejme nie duševne, ale s webhostingom. Ak by mi vedel ktokoľvek pomôcť, budem mu veľmi povďačný. Mám hosting u spoločnosti Unaxus (predtým Host2Day) v Nemecku. Program sa volá Shared Hosting (SH) Pro 30 GB, kde mám okrem miesta na disku všetko „neobmedzené“. Na tomto účte zdieľam 5 domén, a práve s jednou z nich mám posledné týždne neskutočné problémy. Doména je http://vicki.sk, na ktorej prevádzkujem malý Wordpressový blog s cestovnými ponukami. Nič prevratné, Wordpress, zopár pluginov. Stránka beží už od júna, doposiaľ bez žiadnych problémov. Návštevnosť približne 150 UV denne, plus mínus 650 zobrazených stránok denne, traffic od začiatku októbra asi 2,5 GB (za september 3,08 GB). Včera pred obedom mi prestal web fungovať a zobrazoval sa error „510 Not extended“ (podobne ako v čase písania článku). Znenie chybovej hlášky: Not Extended A mandatory extension policy in the request is not accepted by the server for this resource. Z technickej podpory mi povedali, že mám otvorených príliš veľa spojení (connections), limit je 200. A ešte že v posledných dňoch moja stránka preťažovala systém a že si mám prekontrolovať a zoptimalizovať kód. A že ak to bude pokračovať, že potrebujem vserver. Je mi to ale divné, lebo doteraz to fungovalo v pohode, problémy nastali až včera. Okrem toho mi minulý týždeň nefungovala ani jedna z domén, lebo mali na serveroch nejakého spammera, ktorého museli poriešiť. Tak sa pýtam, stretli ste sa s niečim podobným a viete mi nejako por

Mám za sebou WebExpo 2009. Aké bolo? V podstate fajn. Ale má čo zlepšovať. Keby som bol organizátorom ročníku 2010, dal by som prednášajúcim dve podmienky: Buďte konkrétni. Ak sa na prednáške dozviem to isté čo po prečítaní prvých troch odkazov v Googli po zadaní názvu prednášky, nemám dôvod na prednášku chodiť. Všetci prednášajúci zjavne majú skúsenosti v odbore, pracovali na zaujímavých projektoch, riešili zapeklité problémy. Tak prečo ich prednášky boli také obecné? Dajte mi nahliadnuť do zákulisia, prezraďte mi nejaké zaujímavé a užitočné insiderske informácie. Nacvičte si svoju prednášku. Naštudujte si ako správne vystupovať. Pripravte si svoju prezentáciu skôr než večer termínom. Odprezentujte ju niekoľko krát prázdnej miestnosti, potom svojim najbližším a nakoniec skupine kolegov. Zistíte, čo funguje a čo nie. A nebudete sa počas samotného vystúpenia zmätene pozerať na text ktorý je premietnutý na stene a pritom premýšľať, čo ste to k tomu vlastne chceli povedať. Rýchle recenzie prednášok, ktoré som navštívil: Dojem uživatele z pohledu tvůrce webové aplikace Autor sa inšpiroval Getting Real od 37 Signals. Skúsil to v praxi a ono to funguje! Super. 37 Signals však pozná každý. Oveľa prínosnejšie by však bolo, keby som sa dozvedel ako to konkrétne funguje v praxi v českom prostredí. Príliš obecné, chýbali zaujímavé informácie. Hodnotenie: „Meh…“ Marketing v sociálních sítích Prednáške uškodili technické problémy. Projektor nefungova

Na Facebooku mi prišla pozvánka. Mám sa stať fanúšikom istej skupiny. Riešim však morálnu dilemu: Téma skupiny ma síce zaujíma a rád by som sledoval čo sa tam deje. Ale rozhodne nie som fanúšikom danej skupiny. Kedysi dávno som o podobnej veci čítal článok: Aký je rozdiel medzi obľúbenými stránkami (favorites) v Internet Exploreri a záložkami (bookmarks) vo všetkých ostatných browseroch. Autor si potreboval poznačiť odkaz na veterinárnu kliniku, kde mu vykastrujú psa. Tá stránka nie je jeho obľúbená. V skutočnosti by bol rád, keby v živote nepotreboval navštíviť takú stránku. Ja teraz riešim rovnakú dilemu. Chcem nejakú skupinu na Facebooku sledovať, ale v skutočnosti nie som jej fanúšik. Prieči sa mi predstava, že si ktokoľvek bude môcť prečítať, že „Richard Fridrich je fanúšik XYZ“. Proste to nie je pravda. Chápem, že Facebook sa snaží zbaviť negativity. Je mi jasné, prečo môžem označiť iba položky ktoré sa mi páčia (like), alebo prečo sa nemôžem stať anti-fanúšikom skupín. Pozitívne vyjadrovanie sa postupne prenáša aj do pozitívneho myslenia. Dlhodobo to prispieva k lepšej atmosfére. Ja však nechcem vyjadrovať niečo negatívne. V skutočnosti chcem niečo neutrálne. Zatiaľ teda vyhráva moje chorobné dbanie na sémantiku. Skupinu sledovať nebudem. Čo vy? Rieši vôbec niekto z vás podobné dilemy? autor: fczbkk

Už dlho hľadám, skúšam všetko možné, ale nedarí sa mi to. Ako by neexistovala aplikácia pre prácu s Twitterom, ktorá by vyhovovala mojim požiadavkom. Skúsim vám popísať čo od takej vysnívanej Twitter aplikácie vyžadujem. A ešte zmienim čo mi je úplne jedno a dokonca čo vyložene nechcem. Snáď sa nájde niekto, kto ma nasmeruje správnym smerom. Čo vyžadujem Zobrazenie, čítanie a archívovanie správ Úplne najdôležitejšia vec!!! Zatiaľ ani jediná aplikácia na ktorú som narazil nefungovala tak, ako by som si to predstavoval Správy by sa mali zobrazovať od najstaršej (hore) po najnovšiu (dole), aby som si ich mohol čítať chronologicky. Správy by mali do zoznamu pribúdať ako neprečítané. Keď správu zobrazím, mala by sa automaticky označiť ako prečítaná. V prípade potreby by som mal mať možnosť správu označiť opäť ako neprečítanú. Aplikácia by si mala pamätať ktoré správy už sú prečítané a ktoré nie. Keď ju spustím, mala by mi zobraziť zoznam neprečítaných správ, aby som mohol v čítaní pokračovať tam, kde som naposledy prestal. Predpokladám, že všetci Twitter klienti kopírujú správanie štandardného rozhrania Twitteru. Lenže to mi vôbec nevyhovuje. Oveľa viac mi vyhovuje prístup ako v RSS čítačkách. V tomto smere by bol úplne ideálnym klientom Google Reader. Žiaľ, RSS export osobného Twitter feedu je katastrofálny. Windows Používam Windows. Aplikácia teda musí bežať pod Windows. Je mi jedno, či to bude desktopová aplikácia alebo webová aplikácia. Jedi

V Blave stoji JEDNA figa JEDNO EURO. V Prahe stoji v takom istom poulicnom zelovoci tak isto daleko od centra taka ista figa 9 czk. WTF??? autor: hudis

Mám účet v Mbanke. Prišiel mi od nich email, že mi schválili kreditnú kartu. Stačí si ju aktivovať. Ignoroval som ho. Nedávno mi volali. Vraj či som dostal ten email. Dostal. A prečo som si kreditnú kartu neaktivoval? Veď je to zadarmo! Tak som sľúbil, že sa na to teda ešte pozriem. Vždy som si myslel, že viem ako kreditné karty fungujú: Každá platba takouto kartou je v skutočnosti malý úver. Ak ho splatím v danom termíne, je bezúročný. Ak ho splatím neskôr, priplatím banke úrok. Keď som sa však pozrel na web Mbanky, zarazilo ma prehlásenie: „Nemíňajte vlastné peniaze, míňajte peniaze banky.“ Hmm. To znie vážne lákavo. Znamená to teda, že keď si v obchode budem chcieť niečo kúpiť, nezaplatím z vlastnej kapsy, ale z kapsy banky? To tie peniaze vážne nebudem musieť splatiť? Blbosť. Prečítal som si pravidlá a je to presne tak ako to má byť. Sú dve varianty používania kreditky: Ak splatím včas Zaplatím kreditkou. Banka mi automaticky poskytne pôžičku na danú sumu. Danú sumu potom zaplatím z vlastných peňazí. Ak nestihnem splatiť včas Zaplatím kreditkou. Banka mi automaticky poskytne pôžičku na danú sumu. Danú sumu splatím po termíne. K danej sume priplatím úrok. A teraz si to porovnajme s platbou bežnou platobnou kartou: Zaplatím za nákup. Hotovo. Vysvetlite mi niekto prosím, prečo by som mal chcieť kreditnú kartu? Predpokladám, že vlastník kreditky môže byť v dvoch možných situáciách: Som zamestnaný, mám pravidelný príjem a nejakú fina

Československo je potravinové smetisko Európy. Pri porovnaní kvality tovaru v obyčajnej sámoške za našimi západnými hranicami s tým čo sa predáva u nás je mi do plaču. Ale viete čo? Môžeme si za to sami! A viete čo ešte? Môžeme to zmeniť!!! Pestujeme prvotriedny asparágus (chřest), ale keď si ho chceme kúpiť v obchode, sú tam iba nažltlé kúsky zabalené do papiera tak, aby nebolo vidno že sú plesnivé. Chováme skvelé jahňatá, na ktorých si pochutnáva celé Taliansko, ale v mäsiarni máme iba neuležané mäso z prestárlych dojníc. Čo sa to do frasa deje a kto za to môže? Môžeme za to my sami. Požadujeme nízku cenu, ale netrváme na kvalite. Dostávame presne to, čo chceme. Hnusné, ale lacné potraviny. Jogurt za 3,50 Kč. Salám pod 10,– Kč za desať deka. Syr ktorý stojí iba dvacku za štvrť kila. Aj keď správne by som mal povedať: Sójovú kašu za 3,50 Kč. Odfarbenú sóju pod 10,– Kč za desať deka. Zahustenú sóju ktorá stojí iba dvacku za štvrť kila. Žiadny obchodník ráno nevstáva s myšlienkou: „He he hééé, mám skvelý nápad ako tým chrapúňom zákazníkom podstrčiť ešte horšie a nezdravejšie sračky tak, aby si to ani nevšimli.“ To je predsa blbosť. Obchodníci za nič nemôžu. V skutočnosti ráno vstávajú s myšlienkou: „Moji klienti chcú aby potraviny boli ešte lacnejšie. Ak to nejako nezariadim, nakúpia u konkurencie. Skúsim nahradiť časť mäsa v párkoch sójovou múčkou. Snáď im to takto bude vyhovovať.“ Priatelia, môžeme si za to sami. Dobrá správa je, že s tým môžeme niečo urobi

Praha ma pre mna velke kuzlo za ktore z casti vdaci existencii restauracnych pivovarov. Uz samotny fakt ze na jednej stvorcovej mili prahy je viac restauracnych pivovarov nez na celom uzemi slovenska o niecom vypoveda. A kto vie ako chuti „zive“ pivo mi da za pravdu, ze kupovat pivo v obchode alebo akekolvek hromadne vyrabane pivo je vyhadzovanie penazi za mrtvu vodu bez chuti. Jednoznacne najlepsi svetly lezak aky mozete v Prahe kupit je v Pivovare u Medvidku. 14-st lezak pana sladka Veseleho je dokonalost v pohari a len tazko sa mu niekto moze vyrovnat. Pre mna je dolezite hlavne to, ze kvalita je stabilna, nie nahodna. U Medvidku varia aj polotmavy special (13-stku) a najsilnejsie pivo (33-stupnove). Polotmavy special je excelentny, ale svetly lezak je este lepsi. Najvacsi a jediny handicap u Medvidku je jedlo. Katastrofa. Odporucany postup: na menu chodte do Ostrovni ulice do Ultramarinu, na pivo chodte na NArodni tridu do palaca Metro do pivovaru u Medvidku. Druhy najlepsi svetly lezak som pil pred par dnami v pivovare Basta – u Bansethu. Tamojsi sladek si vsak najviac dava zalezat na Weizene, a je to poznat. U Bansethu je najlepsie kvasinkove pivo, a to bez debaty. Dufam ze sa mi podari sa tam aj najest a ochutnat dalsie ich piva. Je to oproti Nuselskej radnici a z celeho podniku je citit nadsenie a vasen. Pan sladek je mlady chalanisko ktory je do piva uplny cvok a je citit ked sa nieco robi s nadsenim a laskou. Najlepsie nemecke specialy asi robia na Bulovce

Čaro demokracie spočíva v tom, že keď sa vám niečo nepáči aleb os tým nie ste spokojní, môžete to kľudne povedať naplno. Čaro marketingu spočíva v tom, že aj toto dokáže dokonale zneužiť vo svoj prospech. Ikea Ich najnovší katalóg namiesto klasického písma Futura používa písmo Verdana. A všetci dizajnéri sa z toho idú pokakať. Oficiálne vraj zvolili Verdanu, pretože je použiteľná aj na webe a hlavne je lokalizovaná aj do ázijských znakových sád. Osobne si však myslím, že to bolo kvôli tomu, aby sa o tom ich novom katalógu všade písalo. A zafungovalo to. Dokonca aj taký Cohen si pricmrndol. Krutá pravda je, že bežný človek by mal písmo v katalógu u prdele aj keby použili Comic Sans. A zo všetkých tých správ vníma iba toto: „Bla bla bla Ikea bla bla Ikea Ikea bla.“ Marketingový efekt bude k dokonalosti dovedený budúci rok. Ikea si nechá lokalizovať Futuru, v ďalšom katalógu ju zase použijú, vydajú oficiálne prehlásenie o tom ako načúvajú svojim zákazníkom a vychádzajú im v ústrety dokoncaj a pri výbere fontu a všetci designeri (vrátane Cohena) budú zase písať o tom, aký bolo použitie Verdany omyl a aká je Futura úžasná. A bežní ľudia z celého toho cirkusu budú vnímať iba toto: „Bla bla bla Ikea bla bla Ikea Ikea bla.“ Aquila Keď som prvý krát videl v telke reklamu na Aquilu, v ktorej obšlehli krepčenie Matta Hardinga, moja prvá reakcia bola „Musím o tom napísať na AcidLogu. Alebo sa o tom aspoň utweetnuť!“ Lenže potom som si uvedomil, o čo tu ide a radšej som