Dnes som tu videl uz 12 ludi s apple notebookmi. inak odporucam, maju skvelu kavu, free wifi a elektricke zasuvky. autor: hudis

prisiel som na prisernu vec. nikto uz nerobi hudbu co by sa mi pacila. to znamena, ze hudby co by sa mi pacila je konecne mnozstvo a nova nevznika. blbe je to, ze neviem uz kupit niektore albumy, zvlast tie ktore su 9–10 rokov stare. sakra. napriklad taki black sun empire ma kazde rano sprevadzaju do prace. photek a teebee z prace. ale vsetci uz na novych albumoch robia nejaky priserny dubstep a to je hruza. este som sa nadejal ze mistabishi dobry album urobi… a je to bieda, priserna bieda. photek, teebee, noisia, future prophecies, john b. obcas concord dawn, obcas illskillz. nove veci nevznikaju. achjo. autor: hudis

Pivo je najstarsi napoj ktory ludia vyrabaju. Pivo je aj jeden z najzdravsich. Skutocna ziva voda, teda ak sa nebavime o tych farbenych sodovkach co produkuju nadnarodne velke pivovary. Kazdy, kto niekedy ochutnal skutocne pivo vie o com hovorim. Je to narodna tragedia, ze napriek dlhorocnej tradicii varenia piva na slovensku sa tam teraz produkuju miliony hektolitrov rovnakej farbenej sodovky, s roznymi nalepkami, v dvoch pivovaroch, ktore ani len slovaci nevlastnia. Je tragedia, ze vlada nerobi nic pre to, aby podporovala male a restauracne pivovary, ktore by vyrabali pivo (znizenie spotrebnej dane pre tych najmensich by na zaciatok mohlo pomoct). Je to krasny pocit uvarit si vlastne pivo. A teraz nehovorim o „pive z prasku“ (pivo z koncentratu), hovorim o totalnej kontrole celeho vyrobneho procesu od a az do z. Teraz, po tyzdni lezania v chladnicke, mozem zodpovedne prehlasit, ze prva varka piva sa vydarila. Je vela ludi ktorym za to vdacim, hlavne mojej tolerantnej manzelke a ustretovym rodicom, u ktorych na zahrade som si mohol postavit pivovar. A ludom, ktori prispeli cennymi radami, sladkom od Medvidku, ludom z Pivovarskeho domu, ludom z Nerez Blucina ktori pivovar vyrobili podla mojich ztrestenych nakresov a vypoctov. Druha varka prave kvasi, prva asi nema sancu cely mesiac lezat, co som si zobral domov do prahy je uz prakticky vypite. Takze ludkovia moji, VIEM UVARIT PIVO :) a MAM VLASTNY PIVOVAR :) Kto by ste chceli, mozem vam taky postavit. Potrebujete le

Jakob Nielsen zverejnil výsledky rýchleho testovania použiteľnosti Ipadu. Je zaujímavé sledovať, ako na to reagujú fandovia aj antifandovia Ap­plu. Antifandovia Tí čo majú Applu plné zuby sa vytešujú, skáču ako opice vo veľkosklade banánov a vykrikujú: „Ipad je oficiálne na riť! Jakob Nielsen to vedecky dokázal. Ak niekto používa Ipad a tvrdí že je super, tak je pózer a klame.“ Fandovia Tie isté opičie tančeky, presne ten istý argument, akurát iné závery: „Jakob Nielsen prehlásil že Ipady sú na riť. Lenže státisíce užívateľov ho používajú a tvrdia že je super. To znamená že Jakob Nielsen je pózer a klame!“ Meh Viete ktorá strana má pravdu? Tá ktorá má Apple aj Antiapple u prdele. Jakob Nielsen predsa netvrdí že Ipad je zlý alebo dobrý. Proste len urobil štúdiu použiteľnosti, v ktorej prišiel na to že UI väčšiny aplikácií Ipadu je zatiaľ nekonzistentné a doporučil ako to riešiť. Antiapplisti by teda vo svojej klietke mali ukľudniť, prestať na okoloidúcich návštevníkov vrhať fekálie a povedať si: „Niektoré aplikácie pre Ipad majú riešiteľné problémy UI.“ Applisti by zas mali dopapať banán, vytiahnuť blšku z kožuchu a povedať si: „Niektoré aplikácie pre Ipad majú problém s UI. Našťastie vďaka Jakobovi Nielsenovi vieme ako ho riešiť.“ A tí ktorým je to úprimne jedno by mali pokračovať v tom čo im ide najlepšie. autor: fczbkk

Ostatne dva zapisy boli o mojej frustracii z elektronickych sluzieb statnej spravy, pricom na ustredny portal som siel len kvoli vypisu z obchodneho registra. Cvicne som vsak poslal na colne riaditelstvo email so ziadostou o pridelenie cisla EORI, pricom vypis z obchodneho registra bol trosku starsi (slubujem tymto verejne a otvorene ze len co dostanem aktualny vypis tak ho oscanujem a poslem na colne riaditelstvo, pre pokoj duse). Neuveritelne sa stalo skutocnostou, cislo EORI mi pridelili na zaklade emailovej ziadosti O HODINU A 11 MINUT! Tymto verejne a otvorene a ja neviem ako este vyslovujem uznanie a vdaku za promptne vybavenie mojej ziadosti. Mozno sa toto podakovanie ku nim ani nedostane a mozno si ho strcia za klobuk, ale napisat som to musel. autor: hudis

Ukazalo sa, ze previezt cez colnicu cez internet zakupeny a stiahnuty software nebude ani zdaleka take jednoduche. Na vyplnenie JCD potrebujem cislo EORI. Fair enough, na portale colnej spravy je pomerne pekny navod. RTF dokument som stiahol, vypisal, vytlacil, podpisal, oscanoval. So far so good. Lenze oni po mne chcu aj vypis z obchodneho registra. Neviem ci ste niekedy boli v BA na obchodnom registri, ale je to otrasny, nekonecne dlho trvajuci a frustrujuci zazitok. Preto som sa potesil, ze sa ten vypis da ziskat aj inu cestou – elektronicky! Nakopol som teda Chrome, zaregistroval sa na portale verejnej spravy, klikol na „ziadost o vypis z OR v elektronickej forme“ a… ajhla. Aby som mohol elektronicky vypis pouzit, musim zas raz mat windows a stiahnutu aplikaciu z webu firmy Ardaco, QSign. Super, zase mi statna sprava dodala nieco, co nemozem pouzivat. Tak som si objednal vypis z obchodneho registra v tlacenej forme. Za takuto sluzbu treba samozrejme zaplatit, a ja sa tomu nebranim. Preto mam kreditku, paypal account, internetbanking, sporopay a co ja viem co este. Lenze mily portal mi akurat oznamil fakturacne udaje a ze mam poslat pekne peniaze bankovym prevodom. Cize aj keby som mal windows a vsetky aplikacie stiahnute, tak sa k vypisu z obchodneho registra v normalnom case nedopracujem – platba potrva minimalne den, plus 3–4 dni kym obchodny register platbu zaregistruje a ktovie ako dlho budem cakat na papierovy vypis v schranke. viete co vazena statna spr

Elektronicke podania cez portal danoveho riaditelstva = zabava na 6 hodin. * Info o tom co vsetko treba urobit je roztrusene asi na 4 miestach. A to nehovorim o tom ze som kvoli nim musel windows do parallelsu instalovat, lebo samozrejme vsetci danovi poplatnici musia pouzivat len windows a len internet explorer. pri inych podaniach mi to je jedno, vzdy sa daju vytlacit a poslat postou. ale zrovna suhrnny vykaz dph sa moze posielat len elektronicky, papierove nie su akceptovane. to znamena ze ak by ste aj 100× chceli vykaz podat, danove riaditelstvo vam to neumozni (teda kym si nekupite windows a nepouzivate explorer). Navod pre tych, ktori nemaju zaruceny elektronicky podpis, su povinni podat suhrnny vykaz dph a niekde vyhrabali windows: Nainstalovat .NET verziu 2.0 z www.microsoft.com. Skusal som verziu 4 a nepochodil som s aplikaciou na drsr.sk. Nainstalovat xml parser z microsoft.com Nainstalovat Adobe reader Stiahnut z portalu danoveho riaditelstva xades.zip, xmlplugin.zip, signaturepoli­cy2010.zip. Linky na subory su v poslednom odstavci dokumentu „podmienky vyuzivania aes“, ku ktoremu sa doklikate nasledovne: kilk na „elektronicka komunikacia“ vpravo hore. klik na „podmienky vyuzivania aes“ v lavom stlpci, scroll uuuuplne dolu. Tam je malilinkymi pismenkami napisane co treba stiahnut. Naimportovat certifikaty, bez ktorych sa program d.signer/xades nepohne. Linky na certifikaty su umne schovane, cesta k nim je nasledovna: Prihlasit sa do portalu, klik

Vcera bol v telke Talian. Akoze nic proti nemu, ale zabit 20 minut vysielacieho casu tym, ze nam ukaze ako v oleji osmazi kvetinu je trosku silne susto aj na mna. Ale ukazoval nieco ovela zaujimavejsie. Ukazoval taliansku fabriku na vyrobu slaniny. Je mi uplne jasne, ze taliansko sa mekkou lahodok nestalo za tyzden, ale ze to bol proces dlhy a plny odkukavania postupov vsade po svete (napriklad take spagety odkukali od cinanov). To, co ma trapi uz velmi dlho a na co nedkazem odpovedat je, ako je mozne, ze u nas sa ziadne take veci nerobia. A to nemam na mysli len masove vyrobky. Pre syry plati to iste. Ako je mozne, ze vo Svajciarsku, ktore je mensie od slovenska, vyrobia tolko kvalitnych syrov, ze ich najdete v kazdych sidliskovych potravinach (aj v kuvajte ich mali). Ako je mozne, ze na slovensku nedokazeme vyrobit nic take kvalitne a dobre? Nebavime sa teraz o tom, ze na salasi v hornej dolnej robia taky syr ze sa z neho vsetci poseru aky je dobry. Bavime sa o tom, ze ten dobry syr sa da kupit len tam a vyrobia ho par kilo. Zato nase mliekarne produkuju obrovske mnozstvo toxickeho odpadu, ktory skladuju v obchodoch a ktory sa neda zrat. Este aj to najlepsie maslo, ktore som na slovensku videl pod znackou „rajo“ ma krajinu povodu nemecko! Banovecke syrceky vyrobene v rakusku! Cesi maju o malo lepsie udeniny a masove vyrobky ako slovaci, ale aj tak to je hnoj (kuracie prsia napichane slanou vodou az 40% objemu). Ak by clovek nieco kvalitne chcel tak musi domace maso k

HANKA: Nechceš sa oholiť? JA: Mám sa oholiť? HANKA: No… keď chceš, tak sa kľudne ohoľ. JA: Ja sa nechcem holiť. HANKA: Ohoľ sa. autor: fczbkk

Včera bol prvý apríl. Nestal som sa obeťou žiadneho žartíku, ani doma, ani v práci. Sám som žiadny žartík nevystrojil. Celý deň prešiel prakticky bez toho, aby som zažil čokoľvek prvoaprílové. Je prvý apríl mŕtvy? Jediné miesto kde som zavetril niečo aprílové bol web. Lenže: Buď šlo o tak zjavne prvoaprílové články, že by snáď nenachytali ani malé decko. Alebo to boli nejaké vtipné zmeny designu (napr. XKCD), ktoré som však vôbec nepochopil, pretože vďaka RSS už ani neviem, ako v originále vyzerajú moje obľúbené stránky. Alebo sa prejavili ako rôzne srandovné zmeny v aplikáciách (Google), ktoré mi však neprišli ani srandovné, ani zaujímavé. Čo sa stalo? Zostarol som a stratil zmysel pre humor? Alebo som zmúdrel a už sa nenechám tak ľahko nachytať? Alebo len prvý apríl proste stratil zmysel a prestal byť zábavný, ako napr. Vianoce? A je to zle alebo dobre? autor: fczbkk

Bol som so synom na detskom ihrisku u nás, na obyčajnom sídlisku v Prahe na Ládví. Sedel som na okraji pieskoviska, robil bábovičky, dohliadal aby Alan nezjedol príliš veľa piesku a obzeral sa okolo seba. Oproti nám sa na hojdačke hrali dvaja arabskí bratia. Na preliezke visel malý kučeravý černoško. Okolo šmýkačiek sa preháňali dve sestry mulatky. Vedľa nás peskovala nejaká pani svojho syna ukrajinsky. Za mnou som dokonca počul maďarčinu. Hovoril som si, že ja – slovák – so svojim miešaným československým synom sme asi najmenší exoti na ihrisku. Zrazu pribehli dve ázijské dievčatká. „Pane, můžeme si pučit lopatku?“ opýtala sa ma tá staršia a cerila na mňa chýbajúce predné zuby. „Samozrejme. Nech sa páči.“ Vzala si lopatku. Chvíľu na mňa pozerala a potom konštatovala: „Pane, vy jste slovák.“ „Áno, som,“ povedal som. „A ty vieš po slovensky?“ „Nééé!“ „Ale mne rozumieš?“ „No jasně!“ Dúfam, že zo syna nevyrastie žiadny rasista ani xenofób. Mal by v živote hrozne obmedzené možnosti, keby nenávidel väčšinu ľudí okolo seba. autor: fczbkk

Video blogy majú svoje miesto a opodstatnenie. Žiaľ, ľudia začínajú robiť videá len preto že môžu. A ešte preto, že je to free, cool a in. Mrknite napríklad na toto video o Google Buzz. Zaujímavá myšlienka, ale… nemáte po jeho zhliadnutí pocit, že to bola strata času? 1. Sledovanie videa je pomalé Z pohľadu informačnej hustoty je video riedke ako sperma pracovníka atómovej elektrárne. Čitanie textu je podstatne rýchlejšie. Dobre štruktúrovaný text môžem prebehnúť očami a vyzobať si iba to čo je pre mňa podstatné. Čo v televíznych správach povedia za 30 minút, to si prečítam za 3 minúty. Spravodajské stanice zobrazujú na obrazovke hromady ďalších informácií (napr. prúžky s bežiacim textom) pretože to diváci popri tom proste stíhajú. Ľudia dokonca začínajú popri sledovaní telky masívne používať sociálne siete. 2. Z videa sa ťažko cituje Z textu vie citovať každý blbec. Z videa cituje iba blbec. Keď chcem na svojom blogu citovať, je oveľa jednoduchšie urobiť copy/paste z textu než prepisovať hovorené slovo z videa. Jasné, sú tu ešte ďalšie možnosti. Môžem na YouTube poslať video odpoveď. Alebo môžem linkovať konkrétny okamih vo videu. Ale predsa len – textový citát je textový citát. 3. Prenositeľnosť Hlavne nič neriešiť a neprepínať. Text si môžem vytlačiť a veľmi jednoducho si ho kamkoľvek preniesť. Video odo mňa vyžaduje špeciálne zariadenie. Ale hlavne ho musím pozerať a počúvať zároveň, čo ma v podstate paralyzuje, nemôžem robiť nič iné. V tomto smere

Na Slovensku začal platiť zákon, ktorý núti ľudí spievať hymnu, vešať vlajky, biť sa do pŕs a prisahať vernosť vlasti. Aký to asi má zmysel? Exodus múdrych a schopných V mojom rodnom meste v priebehu 5 rokov stúpol priemerný vek obyvateľstva o 20 rokov. Prečo? Pretože všetci mladí ľudia zdrhli. Nemajú pracovné príležitosti, rodná vlasť im neumožňuje žiť taký život aký by chceli, tak proste zdrhli. Niektorí do Bratislavy, väčšina však do zahraničia, na západ. Kto ostal? Starí ľudia, ktorí už nevládzu ani nechcú začínať nový život niekde inde. Neschopní a hlúpi ľudia, ktorí by sa na západe neuchytili ani na pozíciách nevyžadujúcich kvalifikáciu (napr. au-pairky). (Pozn.: Tomáš, teba medzi nich nepočítam. Ty predsa robíš kvalifikovanú prácu pre nemcov. Z môjho pohľadu si prakticky emigrovaný.) Zaujímalo by ma, či niekto ostal kvôli národnej hrdosti. Pretože miluje svoju vlasť. Myslíte že by sa niekto taký našiel? A myslíte, že vlastenecký zákon, ktorý bude ľuďom prikazovať byť hrdí, na tom niečo zmení? Čo Slovensko skutočne potrebuje? Poviem vám, čo by situáciu zmenilo. Keby sa niekto kto strávil v zahraničí pár rokov vrátil a povedal: „Bol som na západe, žil som tam, pracoval som tam, ale som rád že som sa vrátil domov, pretože je tu najlepšie. Mám tu dobrú prácu, žijem v príjemnom prostredí medzi slušnými a priateľskými ľuďmi. Som hrdý na to že som slovák.“ K tomu Slovensko nepotrebuje vlajky. Ani povinné spievanie hymny. Dokonca ani vynútené prísahy vernosti

v dopravnom podniku s prestávkami pracujem od roku 1981, začínal som ako vodič trolejbusu a v 80-semdesiatich rokoch sme mohli popri hlavného zamestnania robiť aj revízorov. Za tie roky sa nič nezmenilo ale naopak čierních pasažierov je čím ďalej viac! Ako vodič to vidím a nemôžem proti tomu nič! Dolné hony sú príkladom, keď vidím cestujúcich idúc jednu dve zástavky a ani jeden si necvikne lístok- však idem len jednu! Dnes keby som znovu robil revízora tak tam zarobím. Ale treba uznať aj časť cestujúcich čo si naozaj nestihnú označiť lístok, lebo limity na čas v zástavke sú minimálne a vodič sa snaží dodržať jazdný poriadok a keď je v mínuse čo vo špičke je pravidlo, tak cestujúci čo nastúpi, nemá šancu sa aj držať,čo je jeho povinnosť a ešte si aj cviknúť.Ale teraz som tomu dal, tomu slovenčinovi. Omlúvam sa za pravopis a držím palce nespravodlivo pokutovaním. Laco autor: ladislav.maco

V seriáli Priatelia (Friends) bola epizóda v ktorej Phoebe mala spievať pesničky malým deťom. A keďže Phoebe bola veľmi svojská postavička, rozhodla sa, že bude deťom spievať pravdu: Krava na lúke Krava na lúke robí múúú, krava na lúke robí múúú, potom ju farmár tresne po hlave a rozmelie a tak nejak vzniká hamburger. A teraz sliepky! Okrem toho tam ešte mala pesničku o tom, že stará mama nespí ale zomrela a že rodičia jedného dňa zomrú tiež. Deti z toho boli šokované a Phoebe dostala padáka. Lenže šokované deti „Tetu čo spieva pravdu“ vyhľadali a prosili ju, aby im ešte zaspievala. Pretože jej pesničky síce boli šokujúce a nepríjemné, ale pravdivé. Kniha Terezy Boehmovej Matka z cukru a oceli je jedna veľká Phoebina pesnička o rodičovstve. Vo vtipných fejetónoch plných sarkazmu popisuje strasti a radosti svojho materstva. Pozerá sa na to pragmatickým pohľadom moderného rodiča ktorý postupne naráža na tvrdú realitu. Môj syn mi dáva najavo, ako veľmi ma má rád. Dozviete sa, prečo je vhodné mať k dispozícii minimálne troch prarodičov. Že je úplne normálne ak občas chcete svoje dieťa vyhodiť z okna. Že odborníčky ktoré doporučujú riešiť detskú koliku masírovaním bruška sa potrebujú zobudiť. Že utieranie pokakaného zadku rozhodne nie je také veselé a krásne ako by sa mohlo zdať po zhliadnutí reklám na plienky. Lenže za všetkou tou uštipačnosťou, únavou a zúfalstvom je vidieť, že autorka má aj napriek všetkému svoju dcéru rada a nedala by ju za nič na svet

Kupovali ste si už niekedy 20 deka pochúťkového šalátu? Že nie? Tak si ho rýchlo bežte kúpiť. Ja počkám. Tak čo? Máte? Ok. Teraz už viete, o čom budem hovoriť. Boli ste svedkami lahôdkového paradoxu. Opýtate si 20 dkg šalátu. Teta lahôdkarka vezme kelímok a lyžicu, naberie kus šalátu a položí to na váhu. A teraz sú dve možnosti: 22,5 dkg Teta lahôdkarka sa na vás pozrie a opýta sa: „Môže ostať?“ Obvykle kývnete hlavou že áno. Dobre totiž viete, že keby ste zavrteli hlavou že nie, pozerala by sa na vás teta lahôdkarka veľmi škaredo. 18,5 dkg Teta lahôdkarka ani nezdvihne hlavu. Na nič sa neopýta. Rovno pridá do kelímku ešte pol lyžice. V tom okamihu mám vždy strašnú chuť povedať: „Môže ostať!“ Ale nemám odvahu, pretože viem že by nasledoval véééľmi škaredý pohľad. Tri hrášky! Nedávno som sa predsa len skúsil ozvať. „To je priveľa,“ povedal som tete lahôdkarke. „Skúste trochu ubrať.“ Hrdo som vzdoroval škaredému pohľadu. „Veď sú to len tri hrášky,“ skúsila to teta lahôdkarka. „Áno, sú,“ súhlasil som a zdvihol obočie. Vyhral som. Teta lahôdkarka vyškrabla z kelímku tri hrášky a navážila mi 20,5 dkg pochúťkového šalátu. Takto sa píšu dejiny, priatelia. 10% To, čo teta lahôdkarka označila ako tri hrášky je v skutočnosti asi tak 10% toho čo som si objednal. Som zvedavý, ako by teta lahôdkarka reagovala, keby na výplatnej páske objavila o 10% menšiu sumu. Určite by nepovedala: „Veď sú to len tri bankovky!“ PS: Len pre zaujímavosť, reč je o bistre Mlsný jazýč

Pravdepodobe vacsina z vas bude suhlasit, ze vyuzit procesorovy vykon dnesnych pocitacov je uz tazke, ak clovek prave nekoduje video alebo neluska passwordy ci pki kluce. ako vynikajuci upgrade, ktory vyrazne urychli pracu, sa zda byt vymena klasickeho disku za SSD. lenze… nie je ssd ako ssd, ako ostatne napoveda prilozeny obrazok. pred casom som sa buchol po vacku a kupil som si do mojho macbook air PhotoFast 64GB SSD disk. Spociatku sa zdalo ze som si pomohol, ale coskoro som zistil, ze upgrade bol vlastne downgrade a ze rychlejsie nabiehanie aplikacii mam za cenu praktickeho zamrzania notebooku pri akejkolvek zapisovacej operacii a pouzivanie virtualizacnych systemov typu parallels ci vmware je hola nemoznost (otvoril som case v parallels a akurat sme spolocne museli konstatovat ze sa to neda pouzivat) tak som teda ssd disk vymontoval a vratil nazad klasicky. Lenze klasicky disk v macbook air rev. A je cista tragedia. takze som sa po druhy raz rozhodol to risknut a kupil som si tento raz 128GB disk od RunCore. vazeni… to sa ani neda porovnavat snad… tak som na to pustil xbench… podla vsetkeho je runcore asi tak 8× rychlejsi ako photofast… a s parallelsom uz nemam vobec ziadne problemy. uvidime ako sa bude disk spravat ked sa zacne viac zaplnat (cim je flash disk plnsi a dhsie sa pouziva, tym viac casu potrebuje na zapis, lebo musi premazavat stare bloky prv nez do nich moze nanovo zapisat), zatial som vsak vyslovene nadseny. ale ved posudte sami po kliknuti n

Naša videopožičovňa mala akciu: Ak si na sviatky vezmeme 4 DVD, dostaneme k nim 1 DVD zadarmo. No neberte to! Videl som teda 5 filmov, od úplne zlých po fakt dobré. Toto je moja subjektívna hitparáda. ★☆☆☆☆ Spirit Čo sa stane, keď natočíte film rovnakou technológiou ako Sin City, ale použijete nekvalitnú predlohu? Dostanete film, ktorý vyzerá ako Sin City, ale je zábavný asi ako kolonoskopia. Hlavný hrdina je natoľko nevýrazný že ani neviem kto ho hral. Eve Mendes ako jeho osudovej žene niekto zabudol vysvetliť, že je rozdiel medzi špúlením poprsia a hraním. Samuel Jackson ako hlavný záporák sa pitvorí (nič urážlivejšie ani vtipnejšie ma k jeho nevýraznému výkonu nenapadlo). Scarlett Johansson ako asistentka záporáka sa zjavne s niekým stavila o vysokú sumu peňazí že dokáže natočiť celý film bez toho, aby pohla jediným mimickým svalom. A s prehľadom vyhrala. Tento film mi proste nesadol. Vôbec. Vrelo vám odporúčam sa tomuto filmu vyhnúť. Dokonca aj v prípade že máte chuť na niečo ľahšie a veľmi sa vám páčil Sin City. Toto je jeho veľmi nedôstojný klon. ★★☆☆☆ X-Men Origins: Wolverine Dve hviezdičky dávam výhradne preto, že som bol vopred pripravený na to aké zlé to bude. Pri jeho sledovaní som sa už ani nerozčuľoval. Dej ma síce nebavil, ale zabával som sa sledovaním spústy logických kotrmelcov a čírych nezmyslov. A že ich tam bolo! Keby som mal trinásť rokov, asi by ma to ohúrilo. Príbeh dvoch nezraniteľných bratov so zvieracou silou a vysúvacími drápmi b

Rozhovor s Panom Sefkucharom Pavlom Pospisilom pre ludi, ktori nesleduju slovensky web alebo im z inych dovodov unikol. autor: hudis

Môj kabát je magický. Som neviditeľný, plížim sa v ňom nepozorovane svetom, pozorujem pritom ľudské osudy a sajem z nich nepozorovane esenciu života. Vždy iba trošku. Občas si to niekto všimne a chce vrátiť drobné. Nedbám. V tom jej pohľade bolo všetko. Predávala na tržíku na pankráci, ja som plával nablýskaným svetom Arkád a ocitol som sa zrazu Tam. Moderátor do megafónu ohlasoval ďalšiu rundu trápnych vtipov, hlučná, prapodivne znejúca kakofónia vianočných motívov zabíjala akékoľvek čaro chvíle. Vstúpil som do magického kruhu čínskych žiaroviek, pivných pohárov s nápisom Praha a Švejk, vône svařáku a všimol som si jej pohľad. Chvíľu som myslel, že mi chce predať cukrovinku, ale nie. V očiach mala radosť, že si ju niekto v tom hluku vôbec všimol, smútok, že sa ocitla na tomto mieste, v túto neutešenú vianočnú chvíľu. Obdaril som ju chápavým – ďakujem – pohľadom a stratil som sa v dave… Stretol som tučnú dcéru s manku – „Nemáš cigaretu?!“ – nemám a nefajčím s úsmevom – „Kokocký nefajčáry…“ – zahundrala Marfuša. Všade vôkol bol zamatový závoj vône môjho mesta – „Teta, veď ja počujem, jak vám tam chrchle v pľúcach a vaša dcérenka je tlstá a má starú kožu“ – odpoveďou mi boli dva milo prekvapené mesiačiky. Svet sa pre nich na chvíľu zastavil. Neviem čo uvideli, ja som tam už nebol. Zahalený v neviditeľnom kabáte som sa stratil v zamatovej vôni môjho mesta… A nakoniec som stretol malé chlapča – „Ujo ujo ujo ujoooo!! Pjispejte mi na nejakú cukjovinku, ujo ujo ujoo“ – Nie,

Je to tu zas. Firemné Vianoce. Každý rok rovnaké. Prečo si zamestnávatelia myslia, že ma poteší hromádka reklamných predmetov s firemným logom? Alebo ešte lepšie: oblečenie s firemným logom? Bežte s tým už prosím do prdele! Možno je to mojou averziou k marketingu, ale čokoľvek s akýmkoľvek firemným logom pre mňa nemá hodnotu. Ak mi dáte tričko s logom vašej firmy, rozhodne to neberiem ako darček. Presne naopak. Keď si niečo také oblečiem, dávam ja darček vám – zadarmo vám poskytujem reklamnú plochu na svojom tele. Vážení zamestnávatelia, mám pre vás tri úžasné nápady na darčeky pre vašich zamestnancov. Darčeky, ktoré nesajú. 1. Nič Fakt, nerobím si srandu. Nič mi nedávajte. Ja to nepotrebujem ani nevyžadujem. Vy si ušetríte starosti. 2. Čokoľvek… bez firemného loga Kľudne mi dajte to čo mi obvykle dávate. Ale nedávajte na to firemné logo. Ako som už písal v úvode: s firemným logom je to môj darček pre vás, bez firemného loga je to váš darček pre mňa. 3. Nechajte celé oddelenie nech si vyberie samo Prachy ktoré by ste vrazili do darčekov dajte oddeleniu ako celku a nechajte ho samo rozhodnúť čo s nimi urobí. Ak si spoločne nechajú vyšiť firemné logo na tričko, fajn. Ale pravdepodobne narazíte na lepšie nápady. Možno si kúpia spoločný stojan na bicykle alebo boxovací mech. Možno zainvestujú do stolného fotbálku alebo hernej konzoly. Žeby sa nám podarilo nenápadne spojiť firemné vianočné darčeky so zmysluplným teambuildingom? Marketingové ani HR oddelenie dar

Dnes som zazil dve prijemne veci. V prvom rade som sa zastavil v mojom oblubenom pivovare U Medvidku. Pan sladek Vesely ziskal 11.11 prestiznu cenu „sladek roku 2009“, a verte mi, asi nik si ju nezasluzi viac. Ked si uvedomite v akej konkurencii obstal (Budvar, Bernard a kopa inych) je to skutocne velky uspech ktory mu zo srdca prajem. A znovu musim prehlasit ako uz tolko razy predtym: 14.66 stupnovy special od Medvidku je najlepsi lezak aky som kedy pil. Druhe pozitivum dnesneho dna bolo zistenie, ze dobra vec sa da nahradit este lepsou: moj oblubeny obchod s korenim na Malej strane bol zruseny. Nahradil ho specializovany obchod s whisky. A mojej najoblubenejsej (Glengoyne) tam maju velmi slusny vyber. autor: hudis